Počas celého roka je využívaná ľuďmi, ktorí tu športujú, relaxujú alebo venčia psov. Stačí im prejsť cez cestu z nahusto zastavaného sídliska a zrazu sa ocitnú v otvorenej prírode. Je to jediný podobný priestor pri sídlisku Solinky a veľa ich neostalo ani na území celého nášho mesta. Lúka ma tiež nezastupiteľnú funkciu nárazníkovej zóny, ktorá chráni biocentrum lesoparku pred dopadmi aktívnej ľudskej činnosti v obytnej zóne.
Niekoľko poslancov začalo minulý rok aktivitu, ktorej výsledkom mala byť športová výstavba na väčšine lúky. V pôvodnom pláne boli 15-metrové horolezecké haly, telocvične a plaváreň. Petíciou a odborným pripomienkovaním takejto zmeny územného plánu sme spolu s poslaneckým kolegom Ľubom Bechným, občanmi a ekológmi dosiahli to, že sa zastavili tie najvulgárnejšie plány výstavby. Zároveň sa aj vďaka nášmu tlaku odbor kultúry a športu podujal v máji uskutočniť workshop a poradu o využití tejto lúky. Som presvedčený, že uskutočnenie návrhu výstavby by bol spúšťacím procesom, na konci ktorého by boli postupné zmeny územného plánu a ďalšie ukrajovanie zo samotného lesoparku, až kým by nám za dvadsať rokov neostal akýsi umŕtvený park obkolesený stavbami. Podporujem vytváranie nových športovísk, sám v obvode Solinky iniciujem a spolupracujem na rekonštrukcií viacerých športových plôch, som bývalý basketbalista a organizujem streetballový turnaj v tomto obvode. Takáto výstavba sa ale nemôže diať živelne a v lokalite, ktorej charakter je priam ako stvorený na prírodné aktivity. Prípadná výstavba športových stavieb by tiež výrazne skomplikovala dopravu a pravdepodobne by spôsobila obrovské zápchy nielen pri výjazde z tejto časti Soliniek, nehovoriac o ďalších problémoch s parkovaním.
Na tomto mieste si dovolím citovať profesionálne stanovisko dvoch odborníkov na problematiku životného prostredia nielen v našom regióne. Krajinný ekológ Jozef Krautschneider: "Pre ochranu, stabilitu a trvalo udržateľný vývoj lesoparku má takáto prechodná oblasť nesmierny význam. Tlmí a zmierňuje nepriaznivé vplyvy a civilizačné aktivity a je jedným zo základných mechanizmov rovnováhy tejto prírodnej lokality ako celku. Aj z týchto dôvodov si namiesto výstavby zaslúži zvýšenú pozornosť podporenie tých prírode blízkych vlastností, ktoré pomôžu zachovať kvalitu lesoparku aj pre budúce generácie."
Ekologička Zuzana Pčolová dodáva: "Z hľadiska krajinnoekologického a ekologického je neprípustné takéto plochy v intravilánoch mesta zastavať. Naopak sú to plochy, ktoré majú v sebe obrovský potenciál využitia tak pre ľudí, ako aj pre biotu územia. Je to jedna z posledných plôch takéhoto charakteru v meste a treba podotknúť, že je využívaná najmä na prechádzky. Plocha by sa dala zhodnotiť výsadbou našich domácich drevín ako i starých odrôd ovocných stromov. Zvýšila by sa tak jej hodnota, ako oddychovej zóny mesta. Ďalšia betónová plocha by znamenala výrazný vplyv na mikroklímu, ochudobnenie druhového spektra rastlín a živočíchov aj priamo v lesoparku."
Ako by teda mala byť využitá lúka? Myslím, že jej najlepšie využitie vyplýva práve z jej prírodného charakteru a ochrannej funkcie. Ideálnym riešením by bol prírodný park s pocitovými chodníkmi, lavičkami a piknikovým priestorom. Krajinní architekti by určite vedeli esteticky, citlivo a funkčne doplniť areál vhodnými drevinami, flórou a drobnou architektúrou. Nemôžeme zabúdať ani na psíčkarov a súčasťou parku by mal byť veľkorysý priestor na voľné venčenie psov, tak ako je to bežné aj v iných veľkých mestách.
Tí, ktorí súhlasíte s touto predstavou využitia lúky pod lesoparkom, môžete pomôcť uskutočniť ju podpísaním petície, ktorú nájdete TU. Určite to pomôže pri workshope o využiteľnosti lúky a pri oficiálnom návrhu na vytvorenie parku, ktorý pripravujem. Ďalšími krokmi by bolo vytvorenie arboreta - špeciálnej botanickej záhrady a náučných chodníkov na okraji lesoparku a jeho celková revitalizácia. Verím, že spoločne sa nám podarí presvedčiť kolegov poslancov a urobíme tak niečo nesmierne prospešné nielen pre Solinky, ale aj pre všetkých obyvateľov nášho mesta.
